poschwa

Ešte 820 dní a nocí dozadu ,som sa v noci miesto budenia na vibrovanie pri prechode električky spopod môjho okna ,nebudila vôbec,a ak budila ,tak jedine na aplaus publika nitrianskym hercom, po nočnom predstavení v divadle Andreja Bagara,ktorý sa v tom čarovnom tichu  bezbariérovo ozýval po všetkých končinách tohto študentského mesta, a ktorý pravidelne dokázal lahodit mojim ušným bubienkom zhruba 1640 dní.
1640 dní.
Celkom dlhá sezóna štyroch zím a štyroch liet strávených v tomto "chilloutovom " meste :)
Dnes chcem byť nostalgická ,dajte mi preto šancu ..
Porozprávam vám o jednej mojej životnej etape.




O mojej dospelosti Vol.1





Som snílek .
Baví ma mať v hlave spleť myšlienok ,úvah ,predstáv,,snov,ideí..






.Baví ma celkom moja hlava :)Prirovnala by som ju k riadnému mäsitému divinovému gulášu ,ktorý som síce nikdy nejedla lebo som vegán ,ale je v ňom všetko možné a chutí vraj skvele. .....
.Keby niekto otvoril tu ryšavú pokrývku na tomto hrnci s gulášom,vopchal doň prst a zvedavo by okoštoval kúsok mňa ,dal by mi za pravdu ,že lepší guláš nejedol :)
V preklade -tento blog by nikdy neexistoval ,keby nemám tento "mäsový bordel v hlave " :)




Takže v podstate aj napriek ortodoxnej vegánskej viere priznávam ,mäso je keď už nie v živote, tak aspoň v hlave človeka veľmi dôležitééé...:)))
.Mne sa tam toľko ten guláš od detstva varil ,že som si po mojom prvom predstavení v Nitre povedala,že akonáhle budem veľká ,balím bagle a sťahujem sa sem .
Celý život to tvrdím a celý život sa to aj deje ..Dej nazvaný - " SNY SA PLNIA ". .. -mne sa splnil .
Dovŕšila som 19 a opustila som hniezdočko teplého krbu ,maslových rožkov od mamičky a pravidelného vreckového ...
.Šla som sem ..za svojim malým nepodstatným splneným snom.









Šla som dospieť,šla som sa naučit žiť sama,šla som za pravým nočným životom,šla som nájsť nové celoživotné priateľstvá,šla som objaviť pravdu ,šla som prvýkrát na seba zarábať,šla som padnúť na hubu (neraz !) ,šla som objaviť super kaviareň ,super sekáče,svojho psa ,seba ,šla som prežiť osudovú lásku ,šla som pochopiť ,že tam nebudem večne a raz odídem ....a rovnako ako som pochopila toto ,som tam šla aj pochopiť ,že ak odtiaľ raz odídem ,vždy sa do kolísky mojich prvých dospeláckych skúsenosti ,rada vrátim .



Vrátila som sa dnes....na miesta,kde pred pár rokmi na mňa znaámi pokrikovali pošvička..
Na miesta ,kde každá dlaždička ,betón,hlina ,je spomienkou ..
Rovnako symbolicky som sa aj ohákla ..
Moja prvá kabelajda z nitrianskeho sekáča (Anastázia -Farská ulica ) ,ktorej trendovosť je podľa mňa nesmrteľná ,moje prvé triko z Humany (pešia zóna ) a moje retro nohavice ,aké nosievala moja mamka, keď som bola malá Alka a túžobne som celé detstvo také v dospelosti raz chcela vlastniť.Touto vetou už končím s nostalgiou ,od zajtra som zasa vtipná blogerka Ali :)



A už sa teším na môj blog o dospelosti Vol.2-ktorý práve žijem ,
Dospelosť Vol.3 -budem  písať o rok z Krakova a budem písaťo tom ,ako mi v 28ičke konečne vyrástli osmičky,
Dospelosť Vol.4 bude z New Yorku o tom ,ako mi moja prvorodená Alica dokúsala pri kojení bradavky :),
Vol.5 bude o mojom maternicovom dôchodku z Miami
a Vol 6.o Ali trpiacej inkontinenciou ,ktorá si jeseň života prišla dožiť do svojich rodných Bánoviec a hoci bude mať už úctyhodných 107rokov,stále sa nenaučí ,že sedem farieb na outfite je masívny módny prešľap .Bude stále farbná ,stále usmiata a bude stále písať.Poznačí vaše životy viac jak Fico :)